follow yukiho.blog.cz on facebook

Už nikdy ticho

12. února 2010 v 19:40 | Yukiho |  oznamy
Ja neviem, čo poviete na tento môj nápad.
Minule sa mi sníval taký sen o živote spevom. Strašne sa mi páčil, cítila som všetky dojmy, emócie, vône, akoby som tam skutočne bola. Z nudy som si začala písať.. Ani neviem, čo ma to napadlo..
Ono to vlastne nemá dej. V tom, čo vsom vám tu pod perex napísala, som vlastne zachytila iba jeden moment, ktorý bol však plný všetkého, čo som cítila, keď som bola vo sne absolútne šťastná. Snažila som sa z toho spísať čo najviac, a to tak, aby ste aj vy zacítili zmes pocitov.. Snáď sa mi podarilo vám to všetko sprosredkovať...
Na mená nemám príliš fantáziu, tak v tej jedinej priamej reči, ktorú som do toho vsunula, spomínam meno, ktoré som použila už neraz.
Celý tento diel by som nazvala ako úvodnú časť čohosi..
x)
PEREX
na vlastné nebezpečie




"Áno, vážení, pripravte sa na spevácky hurikán. Prichádza Tina Green!"
Obrovská koncertná hala sa rozjasala. Pódium sa po odchode moderátora zatemnilo, svetlá zatvorili oči aj v hľadisku preplnenom ľuďmi, čo spustilo ešte väčšiu vlnu výkrikov, či potleskov.
Po chvíli temna sa mračná utíšili a čakali čo sa stane. Čakali minútu, potom dve, až sa zdvihol nepokojný šum. Stále sa nič nedialo. Nikto netušil, čo sa v zákulisí deje, no rozhodne Tina Green, ktorá mala byť zlatým klinčekom trojhodinového koncertu medzi tínedžermi obľúbeými spevákmi a kapelami, na pódium nevychádzala. Čosi sa pokazilo a ešte pred chvíľou nedočkaví fanúšikovia nesúhlasne bučali z plných pľúc, pískali a strkalo sa. Koncert zahalený tmou, v ktorej žiarili jedine neónkovo fosforujúce náramky na rukách, sa menil na chaos. SBSkári a bodyguarti sa snažili zachovať pokoj medzi nepokojným publikom a nikoho nenechať vybehnúť na pódium, či prekĺznuť do zákulisia. Všetko im však komplikovala matná tma roztečená v každom kúte.
V tom najväčšom zmätku, keď sa už zdalo, že celý koncert je jedna obrovská katastrofa a masa napriek zásahom ochranky zdemoluje celú halu, temno pretrhol záblesk svetla. Všetky pohľady sa otočili k svetlu. Dokonca aj muži udržujúci poriadok zdvihli hlavu k pódiu. Po útržku žiary svetlá zostávali stále vypnuté. Búriace sa hlasy na okamih utíchli. Na javisko opäť v dvoch krátkych momentoch zažiarilo pár reflektorov a opäť zhasli. Stopäťdesiat tisíc mladých spustilo vravu, avšak, už to nebol piskot. Nestrkali do seba, len nakúkali s očami uprenými na miesto, kde stálo javisko a trochu sa nepokojne mrvili. Javisko pohltilo svetlo v ďalších dvoch krátkych intervaloch. Nato sa spustila nová vlna výkrikov, keď si všetci začali uvedomovať, že v bode na pódiu, kde sa úzke pásy svetla pretínali, sa črtala postava.
Svetlá zažmurkali so zvukom tlkotu srdca. Jemná, žensky oblená postava, sa medzi údermi ozývajúcimi sa z reproduktorov, strácala v tme a následne znovu objavovala. Sálou sa rozľahol teplý, mäkký hlas v predĺženom tóne. Ostatné hlasy utíchli a nastalo ticho ako nikdy. Efekty svetiel sprevádzané tlkotom spretrhávali na pódiu čoraz redšiu tmu, pomaly sa meniacu na dymiace, hmlisté šero. Prázdno sa napĺňalo úvodnými tónmi neznámej piesne. Neuveriteľným spôsobom sa vlievali do od zvukov uhynutého hľadiska. Dym a hmla opadávali a šero cez seba púšťalo nejasné obrazy dievčaťa stále rovnako stojace uprostred. Bez akejkoľvek melódie sa z reproduktorov opäť ozval hlas, chvejúci sa, tichý, momentmi až šeptajúci, avšak jasný. Bol hrejúci a ľadovo ostrý súčastne. Zvuky aj reflektory z úvodu sa nenápadne vytratili a nádych šera sa menil na čosi, čo pripomíňalo úsvit. Ustupovalo jemnému, lámavému svetlu vychádzajúcemu akoby odkiaľsi z dialky spoza osoby pri mikrofóne, na ktorú vrhalo tieň. Pokračovala v speve akoby z iného sveta, nevedno či z rozprávky alebo z miesta, kde sa vo všetko krásne stráca viera a aj to najčistejšie rozožiera zúfalstvo. Prinášal so sebou tajomstvo i bezprostrednú odovzdanosť v každom a jedinom záchveve...
...keď užasnutie ľudí preťal výstrel...


Ako sa vám páči?

Život, ktorý žijeme, nebýva vždy jednoduchý, no vy všetci ho robýte hodnotným.
Viac rocku! Viac lásky, ľudia!
Vaša skutčná
Yukiho..
Náš skutočný
Tento život..
 

7 lidí ohodnotilo tento článek.

Komentáře

1 galaxy -Ur SB- | Web | 12. února 2010 v 20:12 | Reagovat

hm -no tak to muzes zkusit priste urcete budes mit jeste sanci =PPP

2 beatricia | Web | 13. února 2010 v 7:33 | Reagovat

Krásné emotivní čtení, máš velký vypravěčský talent. Škoda, že sen nemá pokračování...moc se mi to páčilo.  :-)

3 beatricia | Web | 13. února 2010 v 11:30 | Reagovat

Moje Sbénko, máš u mne na blogu dáreček k Valentýnu. Jestli se ti líbí, tak si ho pls stáhni. :-) ♥

4 Sayuri | Web | 13. února 2010 v 16:28 | Reagovat

Síce si mi to už predtým čítala, ale musela som si to prečítať znovu a znovu. Dúfam, že ten sen ti bude pokračovať... Nejako sa na to nalaď... x) x) x)

5 Hyumi | E-mail | Web | 13. února 2010 v 19:13 | Reagovat

wooow toto je fakt kraasne! a ked vravis ze uvodna cast, to znamena ze to bude daka poviedka alebo jak?
inak aj tebe krasneho valentina sice je zajtra..ale neva
chjo ja nemam s kym prezit valentin :d nemam svoju lasku...aspon zatial :-)
no vampire diaries je super serial naj naj :D dnes som kukla najnovsiu cast :D a ano ta pesnicka je krasna....nooo budem sa snazit selico prekladat co budem moct :D

6 Dadi-tvé affs:-* | Web | 3. března 2010 v 19:03 | Reagovat

wooow!!!to teda koukám! užasně popsane !! malem jsem při tom přestala dychat, jak jsem byla napjata co se asi stane...!=D
užasne!to by byl skvěly uvod na povidku!!=)

7 osobqa | 4. března 2010 v 15:00 | Reagovat

krááása rozhodne to chce to pokracovani :-)

8 Pepíno | E-mail | Web | 1. října 2011 v 8:00 | Reagovat

Pěknej blog

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama